Viete ako na uplakaného škôlkara?

Aj váš škôlkar každé ráno usilovne „bojuje“ aby nemusel ísť do škôlky? Aj vy ste z toho už zúfalí? Prezradíme vám pár trikov, ako by ste mohli svoje malé šidlo motivovať. Niektoré z vás, ktoré prežívali podobné situácie vám poradia, ako to vyriešili oni.

„Mám taký špecifický problém, ale verím, že je nás takých viac. Moja malá začala chodiť do škôlky troška neskôr, lebo sme boli na dovolenke. Je tam spokojná, je tam celý deň, pekne papá aj spinká. Zo začiatku bola málinko mimo - skúmala terén , ale má už aj kamarátov a celkom sa zapája. Jediný môj problém spočíva v tom, že ráno plače. Aj učiteľka hovorí, že to už robí iba nám a že po zvyšok dňa je v pohode. Ona sama povedala (s úsmevom), že bude stále ráno plakávať, že to tak musí. Nepoznáte nejaké motivujúce metódy, ktoré by nás plaču zbavili?“ zúfalo sa pýta mamička.

Nie je totiž jediná, ktorá sa každé ráno stretáva so srdcervúcou negatívnou reakciou svojho dieťatka v predškolskom zariadení.

Väčšina z nás to pozná
Tento problém pozná dôverne takmer každá matka, či otec vodiaci svoje dieťa do škôlky. Načo sú však tieto stresujúce rána dobré? Je normálne, že vaše dieťa za vami ráno plače?

„Nástup do škôlky je pre dieťa vždy zmenou, výrazným zásahom do života. S touto zmenou sa potrebuje dieťa vyrovnať a najčastejším a pre dieťa zároveň najvhodnejším spôsobom je práve plač. Ranný plač v škôlke je preto normálnym spôsobom adaptácie na odlúčenie od rodičov a na nové prostredie,“ prízvukuje PhDr. Juliána Kordovanová, detská klinická psychologička a psychoterapeutka z Kliniky pediatrie v Prešove.

Nie každý to však znáša dobre a nie každý dokáže bez problémov odísť od svojho plačúceho dieťatka bez toho, aby ho to prinajmenšom netrápilo, či nerozhodilo.

Skúsenosti s týmto problémom má aj učiteľka v materskej škôlke Mária: „Pokiaľ to dieťatko plače len ráno, pri lúčení sa s rodičom a po pár minútach, keď rodič odíde sa upokojí a je bezproblémové celý zvyšok pobytu v tomto zariadení, je to skutočne úplne normálne.“

Plače, lebo sa musí rozlúčiť
Troj, či štvorročnému dieťaťu sa len vyvíja pamäťové centrum a učí sa, že mamička musí odísť, ale že po nejakom čase si pre neho opäť príde. Deti ešte nevedia zvládať emócie. Každé lúčenie pre ne predstavuje smútok a oni ho naplno a bez skrývania emócií prejavujú plačom.

„V prvom rade by si rodičia mali uvedomiť, že plač je prechodnou záležitosťou, dieťa si jednoducho potrebuje zvyknúť. Najlepšie je po príchode do škôlky sa čo najskôr rozlúčiť a odísť. Deti sa zvyknú viac rozplakať, keď je lúčenie s rodičmi príliš dlhé. Krátko po odchode rodičov deti zvyčajne prestanú plakať a zapoja sa do hier,“ vysvetľuje PhDr. Juliána Kordovanová.
Aj podľa psychológov je teda úplne normálne, keď vaše dieťa plače len vtedy, keď odchádzate. S vysokou pravdepodobnosťou sa po pár minútach upokojí a zvyšok času stráveného v škôlke sa zapája do kolektívnych aktivít.

Ako na to?
Tie dôvtipnejšie deti začínajú „vymýšľať“ rôzne dôvody, prečo nechcú ísť do škôlky, často už doma.
„Nám pomohla ranná hra. Volali sme to hra na radosť. Cestou do škôlky sme si na striedačku so synom rozprávali na čo sa počas dňa môžeme tešiť, alebo z čoho sa môžeme radovať. Môže to byt hocičo, od obeda, cez mravčeky na ihrisku, naštartované auto, svietiace slniečko, spievajúce vtáčiky, modré autíčko v škôlke. A potom, ešte pomohla jedna knižka resp. leporelo: V škôlke. Je to taká malá tvarovaná knižka, kde je v básničke popísaný celý režim dňa v škôlke. To sme čítali dookola, takže ju vedel naspamäť a potom sme si ju rozprávali cestou do škôlky, takže presne vedel, čo bude v ten deň robiť a kedy po neho prídem,“ radí mamička Monika.

S každým dieťaťom individuálne
Každý rodič má iné výchovné metódy. Napríklad mamička Lula sa priznala, že u nich doma funguje systém odmeňovania. „U nás celkom pomohlo podplácanie. Za každý deň, ktorý neplakal si mohol nalepiť nálepku.“

Tak ako sú rôzne osobnosti dospelí, sú rôznymi osobnosťami aj deti. V nejednej rodine pomôže napríklad aj to, keď začne dieťa ráno do škôlky vodiť druhý rodič, prípadne stará mama, starý otec, babka, dedko, ujo, teta, starší súrodenec, skrátka niekto, ku komu má dieťa dôveru, avšak nie až taký hlboký vzťah, ako k matke a žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, alebo blízko nej.


Dajte mu talizman
Veľa mamičiek sa priznáva k tomu, že si prestali plač svojho dieťatka všímať. Ranná škôlkarská plačlivosť môže byť zapríčinená aj citlivejšou povahou dieťatka.

Veľa detí je príliš citovo naviazaných na svoju matku. Mamička však musí do práce a dieťatko do škôlky. Čo s tým? Niektoré mamičky používajú veľmi dobre fungujúci trik. Podarujú svojmu smutnému drobčekovi talizman s ich podobizňou, napr. fotografiou. Podobne to vyriešila aj mamička Katarína a dosiahla v správaní svojho synčeka obrovské úspechy: „Veľmi, veľmi nám pomohlo, že som mu do ruky dala takú malú kľúčenku, na ktorej je jeho fotka s jeho bračekom a na druhej strane som ja s obidvomi. Mali sme to zo zoologickej, ale dá sa to objednať aj cez internet. Povedala som mu, že maminka má prácu, ale na obrázku budem stále s ním a keď mu bude smutno, nech sa pozrie.“

Niektoré deti majú svoje obľúbené hračky. Nechajte svoje dieťa nech si svoju obľúbenú vec zoberie so sebou. Bude mu pripomínať domov.

Psychologická poradňa
Ak si však nie ste istá tým, že ranný plač dieťaťa je podľa vyššie opísaných znakov normálny a myslíte si, že jeho nechuť je zakorenená hlbšie, alebo príčiny jeho plaču sú vážnejšie, neváhajte sa opýtať pani učiteľky, či nevie o niečom, čo mohlo v dieťati toto správanie spustiť a spoločne s pedagogičkou.

Radu na záver ponúka aj skúsená detská psychologička a psychoterapeutka PhDr. Juliána Kordovanová: „Keďže deti nastupujú do škôlky okolo 3 rokov, niektoré ešte nemajú úplne ukončenú prirodzene sa vyskytujúcu fázu vzdoru, ktorá je u detí bežná medzi 2. a 3. rokom. Práve tieto deti robia „scény“. Pomôže opäť rýchle lúčenie, príp. aj spolupráca s učiteľkou, ktorá dieťa podrží, kým rodič odíde. Scéna je totiž výhradne určená rodičovi a po jeho odchode sa dieťa samo rýchlo upokojí. Iná vec je, keď sa dieťa v noci budí, že nechce ísť do škôlky alebo sa jej bojí. Potom treba vždy najprv zistiť, čoho konkrétne sa bojí. Aj za pomoci učiteliek zabezpečiť, aby sa nedostávalo v škôlke do situácií, ktoré mu naháňajú strach, aby sa v škôlke opäť mohlo cítiť bezpečne. Ak rodič nevie zistiť zdroj strachu u dieťaťa, príp. sám nevie ako mu s ním pomôcť, vtedy je namieste návšteva detského psychológa.“

Zdroje:

https://baby-web.topky.sk/clanky/a3483-Viete-ako-na-uplakaneho-skolkara.aspx


ADAPTAČNÝ PROCES DIEŤAŤA V MATERSKEJ ŠKOLE



Vstup dieťaťa do MŠ je jeho prvým krokom do spoločnosti. Ten prináša so sebou množstvo zmien, s ktorými sa dieťa musí vyrovnať. Problémy však nemá len dieťa, ale i rodičia a v neposlednej miere i učiteľky MŠ, napriek tomu, že sa môžu oprieť o profesionálne skúsenosti. Ťažkosti pri začleňovaní sa do kolektívu sú individuálne, vychádzajú z predchádzajúcich skúseností a osobnosti toho ktorého jedinca.

Hľadáme spolu cestu, ako tento problém zmierniť. Dôležitými vlastnosťami, ktoré vplývajú na plynulú adaptáciu dieťaťa v MŠ sú jednotnosť, dôslednosť a trpezlivosť zo strany rodičov a učiteľov.

Pojem „adaptácia“ - sa v pedagogike používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského, mimoškolského prostredia. Psychológia pod pojmom „adaptácia“ rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim.

Prijatie dieťaťa do materskej školy má byť matersky vrelé, privítanie je zo strany učiteľky, detí, ale aj z prostredia. Nové prostredie vzbudzuje u dieťaťa rešpekt, zvedavosť.

Adaptačný proces prebieha jednotlivými etapami:

Orientačná:

Dieťa v MŠ:
- stavia sa do úlohy pozorovateľa,
- spracováva množstvo podnetov a problémov,
- nepokúša sa nadviazať kontakt s rovesníkmi,
- nezaujíma sa o ich aktivity,
- rozpráva ticho, jednoslabične alebo vôbec,
- nehrá sa, a ak áno, tak nie veľmi intenzívne,
- je uzavreté, zdržanlivé,
- dieťa trpí nechutenstvom, odmieta sa stravovať v MŠ.

Dieťa doma:
- prežíva to, čo dospelí po namáhavom dni,
- je neisté, unavené hlukom a množstvom podnetov,
- túži po kľude, chce si odpočinúť,
- obmedzuje mnohé zo svojich činností, s ktorými sa zaoberal pred vstupom do MŠ
- zje všetko, čo pred neho predložíte, pretože jedlo v MŠ odmietlo
- potrebujú spracovať svoje dojmy a zážitky.



Úloha rodiča:

- nelúčiť sa s dieťaťom dlho / pri dlhom lúčení dieťa zneistie, nakoľko neobvyklé správanie rodiča podporí jeho strach /,
- ak má možnosť, ponechá dieťa dopoludnia v MŠ a poobede si ho vyzdvihne,
- po návšteve v MŠ dá dieťaťu možnosť odpočinku,
- nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami / nákupom, prechádzkami, pobytom na ihrisku,.../,
- nezaťažuje dieťa inými životnými zmenami / sťahovanie, narodenie súrodenca, nezhodami v rodine,.../,
- zosúladí poriadok doma s poriadkom v MŠ,
- neprerušuje pobyt v MŠ.

Úloha učiteľky:

- rešpektuje u dieťaťa úlohu "pozorovateľa",
- podporuje konanie dieťaťa,
- pomocou hier umožňuje prijímanie informácií,
- sprostredkuje dieťaťu najdôležitejšie pravidlá a normy správania,
- oboznámi dieťa s najdôležitejšími priestormi / trieda, umyváreň, WC, jedáleň, spálňa /,
- dovolí dieťaťu ponechať obľúbenú hračku, vec
- vytvorí priestor na odpočinok,
- umožní spoločný pobyt s "pevným bodom" - kamarát, súrodenec, ak to dieťa potrebuje,
- na konci týždňa rozohrá zaujímavú hru na pokračovanie.



Obdobie presadenia sa

Dieťa v MŠ:
- je ochotné podniknúť prvé pokusy o kontakt s rovesníkmi,
- pokúša sa presadiť v skupine,
- začína viac komunikovať,
- hľadá ochranu u dospelých, ak má ťažkosti s rovesníkmi,
- rýchlo sa unaví / spory medzi deťmi pri presadzovaní sa v skupine /,
- snaží sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami,
- vyberá si len jedlá z domu, naďalej málo je.

Dieťa doma:
- pôsobí nevyrovnane,
- často sa mení jeho nálada,
- pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami,
- plače, ak chcú rodičia odísť / keď zabezpečuje dozor jeho známa osoba /,

- je odmietavé, chce opak toho, čo sa mu ponúka,
- odvráva,
- ráno je plačlivé, i keď šlo večer skoro spať.

Úloha rodiča:
- neprerušuje pobyt v MŠ,
- nelúči sa s dieťaťom dlho,
- nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami, podporuje priateľstvá v MŠ / na ihrisku, doma /,
- rešpektuje správanie dieťaťa.

Úloha učiteľky:
- upevňuje normy a pravidlá správania v MŠ,
- oboznamuje dieťa s ostatnými zamestnancami MŠ,
- oboznamuje dieťa s ďalšími priestormi MŠ /dvor,.../,
- pomáha pri riešení konfliktov, predchádza im,
- nemení pravidlá a normy správania sa v MŠ / zosúladenie pôsobenia obidvoch učiteliek v triede /,
- dovolí dieťaťu ponechať si obľúbenú vec, hračku z domu.

Ukľudnenie, vyrovnanie


Dieťa v MŠ:
- správanie dieťaťa sa blíži k norme,
- je istejšie v priestoroch MŠ, podriaďuje sa normám a pravidlám správania sa v MŠ,
- prejavuje deťom svoju náklonnosť,
- zaujíma sa o aktivity iných detí,
- napodobňuje vzory,
- začína lepšie jesť, odmieta len neobľúbené jedlá.

Dieťa doma:
- dieťa je telesne vyčerpané,
- rýchlo sa unaví,
- pôsobí ako "duchom neprítomné",
- nepokúša sa večer zostať dlho hore,
- je duševne ľahostajné.

Úloha rodiča:
- neprerušuje pobyt v MŠ, podľa možnosti ani na jeden deň,
- podporuje nové priateľstvá v MŠ / doma, na ihrisku, v parku /,
- zaujíma sa o pekné zážitky prežité v MŠ,
- predlžuje pobyt v MŠ i na popoludnie,
- rešpektuje psychosomatickú záťaž u dieťaťa.



Úloha učiteľky:
- upevňuje normy a pravidlá správania,
- zapája dieťa do činnosti vo väčšej miere.

Prechod dieťaťa z rodiny do MŠ uľahčíte i tým, že nebudete rozoberať s dieťaťom vlastné obavy z jeho adaptácie v MŠ. Často sa stáva, že dieťa je pokojné, ale keď zbadá, že rodič je neistý, ba má slzy v očiach, nechápavo sa rozplače.

Prechod do nového prostredia mu uľahčíte aj tým, že ho budete pravdivo informovať o dianí a o živote v MŠ. pred pravidelnou dochádzkou do MŠ je vhodné zosúladiť denný domáci poriadok s denným poriadkom v MŠ.

Dieťa je istejšie a slobodnejšie, ak má osvojené hygienické návyky a zručnosti pri starostlivosti o svoju osobu / obliekanie, obúvanie, použitie vreckovky, toaletného papiera,.../.

Nerobte už odteraz za svoje deti to, čo môžu urobiť samé. Dôverujte im, určite to zvládnu, pokiaľ ich k tomu slovne povzbudíte.